Ako mikrobióm ovplyvňuje imunitný systém?

Otázka, ktorá teraz možno napadne každého, znie: Ako mi môžu tieto významné zistenia pomôcť?

V prvej časti tohto článku si tieto štúdie podrobne predstavíme a v druhej polovici článku sa pozrieme na niektoré menej známe výhody a nevýhody probiotík. Ukážeme vám tiež, na čo by ste si mali dať pozor pred kúpou probiotík.

Črevná flóra alebo črevná mikrobiota?

Tieto dve slová sa v hovorovej reči používajú na označenie toho istého, ale pojem „flóra“ sa vzťahuje na rastliny a v odborných textoch je už zastaraný. V hovorovom jazyku sa však „flóra“ stále bežne používa. Pri čítaní tohto článku sa stretnete s oboma výrazmi, ale rozdiel už poznáte. 

Črevný mikrobióm aj črevná flóra teda označujú organizmy (väčšinou baktérie, ale môžu to byť aj vírusy a huby), ktoré sú pre telo prospešné. Áno, pochopili ste správne, môžu to byť huby aj vírusy!

Baktérie (ako súčasť črevnej mikroflóry) plnia mnohé funkcie. Medzi niektoré z nich patria:

• Pre náš žalúdok fermentujú nestráviteľnú vlákninu, produkujú vitamíny K a B a proprionáty, ktoré sa vstrebávajú v pečeni, butyráty, ktoré vyživujú bunky črevného epitelu, a acetáty, ktoré zásobujú svalové tkanivo. Tieto tri posledné molekuly sú mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Baktérie teda môžu produkovať mastné kyseliny s veľmi odlišnou chemickou štruktúrou ako veľmi zložité sacharidy (t. j. vlákniny).
• Okrem vlákniny rozkladajú aj žlčové kyseliny, steroly a niektoré cudzie látky.
• Zohrávajú dôležitú úlohu pri správnom fungovaní imunitného systému.
• Čoraz viac štúdií podporuje hypotézu o črevno-mozgovej bariére, podľa ktorej môže črevný mikrobióm ovplyvňovať aj funkciu mozgu¹⁴.

Vírusy žijúce v črevách sa súhrnne nazývajú viry. Virom je tiež súčasťou črevného mikrobiómu a zahŕňa prospešné baktérie, ako napr:

• Bakteriofágy: tieto vírusy infikujú baktérie a môžu pomáhať regulovať zloženie črevných baktérií. Môžu pomôcť vyvážiť pomer „dobrých“ a „zlých“ baktérií.
• Niektoré vírusy kontrolovaným spôsobom stimulujú imunitnú odpoveď bez toho, aby spôsobili ochorenie. Inými slovami, tieto vírusy „trénujú imunitný systém“.

Huby žijúce v čreve sa všeobecne označujú slovom mykobiota. Medzi huby mycobiota patria užitočné druhy, ako napr:

• Saccharomyces boulardii: Probiotická kvasinka, liečiteľ hnačiek a črevných problémov. Pomáha chrániť črevnú stenu a obnovovať zdravé črevné baktérie.
• Niektoré druhy Candida: Hoci premnoženie Candida môže spôsobovať problémy, niektoré kmene Candida zohrávajú malú úlohu v metabolizme živín - to znamená, že môžu byť súčasťou normálnej črevnej flóry.

Takže ako všetko: naše črevá sú o rovnováhe! Tieto malé fakty potvrdzujú Paracelsov slávny výrok, že „dávka robí jed“.

Výskum črevnej flóry a imunitného systému v chronologickom poradí

Prvé vedecké dôkazy potvrdzujúce prepojenie črevnej flóry a imunitného systému sa začali objavovať v polovici 20. storočia. Pokroky v mikrobiológii a imunológii umožnili podrobnejšie štúdium mikroorganizmov v črevách a imunitnej odpovede. Tu je niekoľko dôležitých míľnikov

1. Štúdie („germ free”) na myšiach bez zárodkov^1,2

Prvým prelomom bol výskum na zvieratách so sterilnou črevnou flórou. Výskumníci vytvorili tieto tzv. bezbaktériové myši tým, že ich od narodenia chovali v sterilnom prostredí. Tieto zvieratá, ktoré neboli vystavené žiadnemu kontaktu s mikroorganizmami, mali nedostatočne vyvinutý imunitný systém, pričom v ich črevách bola obzvlášť nízka hladina lymfatického tkaniva. Keď boli tieto myši následne vystavené normálnej črevnej flóre, ich imunitný vývoj sa obnovil.

2. Priame účinky črevných mikróbov na imunitný systém³

Ďalším krokom bol výskum v 70. rokoch 20. storočia. Ukázalo sa, že keď črevné mikróby rozkladajú vlákninu, produkujú mastné kyseliny s krátkym reťazcom, ktoré môžu aktivovať imunitné bunky. Tieto výsledky potvrdili, že črevná flóra sa aktívne podieľa na regulácii imunitnej odpovede.

3. Objavenie lipopolysacharidov (LPS) a receptorov podobných Toll (TLR)⁴

V 90. rokoch 20. storočia boli na baktériách v črevnom mikrobióme objavené „zložky“ (ako sú lipopolysacharidy), ktoré interagujú s imunitným systémom hostiteľa. Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú Toll-like receptory (TLR) imunitných buniek. Toll-like receptory imunitných buniek tak prichádzajú do kontaktu s lipopolysacharidmi exprimovanými baktériami. Tento mechanizmus zohráva kľúčovú úlohu v komunikácii medzi črevnou flórou a imunitným systémom.

4. Probiotiká a imunitná odpoveď⁵

Výskum v 90. rokoch 20. storočia a v roku 2000 preukázal, že niektoré kmene probiotických baktérií (napr. druhy Lactobacillus a Bifidobacterium) môžu posilniť imunitné reakcie, napríklad zvýšiť slizničnú imunitu a produkciu cytokínov. Následne sa probiotické výživové doplnky dostali do popredia na trhu. Niečo navyše: probiotický jogurt Danone je na trhu od roku 1919 a ako prvý bol vyrobený s prvým identifikovaným probiotikom Lactobacillus bulgaricus.

5. Objavovanie molekulárnych mechanizmov⁶

S rozvojom genetiky začiatkom roku 2000 sa ukázalo, že látky produkované črevnými mikróbmi, ako sú butyrát a propionát, ovplyvňujú zápalové procesy a imunitnú rovnováhu (homeostázu). Nedostatok alebo nerovnováha črevnej flóry (dysbióza) môže prispieť k rozvoju zápalových ochorení, ako je Crohnova choroba, alergie a autoimunitné poruchy.

6. Mikrobiálna expozícia v období detstva a alergie⁷

Epidemiologické štúdie ukázali, že nízka mikrobiálna expozícia v detstve (napr. nadmerná hygiena) je spojená so zvýšeným výskytom alergických a autoimunitných ochorení. Nie nadarmo teda naši starí rodičia hovorili, že „ročne by sme mali zjesť kilo špiny“.

7. Interakcia imunitných buniek a mikróbov⁸

Výskum v posledných desaťročiach, napríklad skúmanie úlohy T-regulačných buniek (Treg) produkujúcich IL-10, ukázal, že črevná flóra aktívne prispieva k tolerancii imunitného systému. Imunitná tolerancia je kľúčová pri prevencii autoimunitných ochorení.

Dôkazy sú teda silné a takmer nevyvrátiteľné. Mnohí ľudia si teraz možno myslia, že sa musia okamžite ponáhľať a kúpiť si probiotikum, aby si „zabezpečili poriadok v imunitnom systéme“. Doplnenie probiotikami však nie je ani zďaleka také jednoznačné ako štúdie spájajúce črevný mikrobióm a imunitný systém.

„Svetlá stránka“ probiotík¹³

Ďalšou veľmi dôležitou vlastnosťou črevnej flóry je takzvaná „bariérová funkcia“, t. j. správne „prospešné“ bakteriálne zloženie črevného mikrobiómu a inej flóry (napr. vaginálnej flóry), ktoré pomáha zabrániť uchyteniu škodcov. Týmto spôsobom majú aj priamu ochrannú funkciu pred patogénmi.

V prípade narušenej flóry má kľúčový význam suplementácia probiotikami. Flóra sa môže narušiť z viacerých dôvodov, z ktorých najsilnejším je užívanie antibiotík, ale aj strava s nízkym obsahom vlákniny môže negatívne ovplyvniť črevný mikrobióm. Tento článok nie je v pozícii argumentovať v prospech antibiotík, pretože v niektorých prípadoch môže byť kurz vysokých dávok antibiotík život zachraňujúci.

Ďalšie faktory, ktoré môžu narušiť črevnú flóru¹⁹:

1. Zlé stravovacie návyky

• Nadmerný príjem cukru - rafinované cukry a spracované potraviny podporujú premnoženie škodlivých baktérií a húb, ako je napríklad Candida.
• Nízky príjem vlákniny - Vláknina (napr. prebiotiká) vyživuje prospešné baktérie, ale ak je jej nedostatok, jednoducho nedostanú dostatok živín. Bez vlákniny sa preto črevný mikrobióm zhorší.
• Strava s vysokým obsahom tukov a bielkovín bez vlákniny - Konzumácia príliš veľkého množstva spracovaného mäsa a transmastných kyselín môže v črevách spustiť zápalové procesy, ktoré môžu viesť k zhoršeniu črevnej flóry.
• Konzervačné látky a umelé prísady - Niektoré prídavné látky v potravinách (napr. emulgátory) môžu poškodiť rovnováhu črevnej flóry. Medzi prídavné látky, ktoré spôsobujú zhoršenie črevnej flóry, patria: polysorbát-80 a karboxymetylcelulóza, umelé sladidlá, ako je sacharín, sukralóza a aspartám.^15-18

2. Antibiotiká a iné lieky

• Antibiotiká - ničia nielen patogénne baktérie, ale aj prospešné črevné baktérie.
• Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID, napr. ibuprofén)
• Antacidá (inhibítory protónovej pumpy, napr. omeprazol)
• Steroidy a hormonálna antikoncepcia

3. Chronický stres a nedostatok spánku

• Zvýšenie zápalových procesov a črevnej priepustnosti (syndróm deravého čreva).

4. Environmentálne faktory a životný štýl

• Nadmerná konzumácia alkoholu - Zhoršuje integritu črevnej steny a podporuje množenie škodlivých baktérií.
• Fajčenie - Zvyšuje zápal a poškodzuje rovnováhu črevnej flóry.
• Sedavý spôsob života
• Znečisťujúce látky a chemikálie v životnom prostredí - Ťažké kovy, pesticídy a niektoré kontaminanty v potravinách môžu poškodiť črevnú flóru.

5. Infekcie a chronické ochorenia

• Vírusové a bakteriálne infekcie - Infekcie tráviaceho traktu (napr. Clostridium difficile) môžu viesť k trvalému poškodeniu črevnej flóry.
• IBS, IBD (Crohnova choroba, ulcerózna kolitída) - Tieto ochorenia často sprevádza zhoršenie črevnej flóry.
• Diabetes a metabolický syndróm - Kolísanie hladiny cukru v krvi a inzulínová rezistencia ovplyvňujú zloženie črevných baktérií. Len si spomeňte, ako môže nadmerná konzumácia cukru tiež zhoršiť črevnú flóru - výkyvy cukru v krvi majú podobný účinok.

„Temná stránka“ probiotík ^9-12

Niektoré probiotické prípravky môžu obsahovať „kmene baktérií s prenosnou rezistenciou na antibiotiká“. Gény zodpovedné za rezistenciu voči antibiotikám vo všeobecnosti nepredstavujú problém, ale ak sú tieto gény mobilné (napr. umiestnené na plazmidoch), môžu sa preniesť na patogény, čo podporuje šírenie rezistencie voči antibiotikám.

Napríklad: niektoré kmene Lactobacillus môžu vykazovať prenosnú rezistenciu na určité antibiotiká, a tak prispievať k šíreniu rezistencie na antibiotiká.

Pre spoľahlivé probiotiká je dôležité, aby bakteriálne kmene, ktoré obsahujú, neboli nositeľmi génov rezistencie voči antibiotikám, ktoré môžu byť prenosné na iné baktérie. Dôveryhodní výrobcovia a výskumné laboratóriá vykonávajú nasledujúce testy, aby to zabezpečili:

1. Zisťujú, na ktoré antibiotiká sú probiotické baktérie citlivé alebo rezistentné.
2. Testujú, či sú gény rezistencie stabilné alebo mobilné (nachádzajú sa na plazmidoch alebo transpozónoch).
3. Nakoniec sa kontroluje, či probiotické baktérie nemajú toxínové alebo patogénne vlastnosti.

Aké probiotiká sa takto testujú?

• Probiotiká Medical-grade na lekárske účely: sú vyvinuté špeciálne na lekárske účely a často sa podrobujú klinickým skúškam (napr. VSL#3, Vivomixx).
• Kmene schválené Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA): EFSA schvaľuje iba kmene, ktoré nenesú prenosné gény rezistencie voči antibiotikám.
• Probiotiká testované v rámci akademických a klinických skúšok: Napríklad niektoré kmene Lactobacillus a Bifidobacterium sa podrobujú špecifickým testom rezistencie.

Zhrnutie

Now Foods Probiotic-10 25 Billion, Probiotické kapsuly obsahujú klinicky overené kmene, takže je nízka pravdepodobnosť, že by mohli prenášať rezistenciu na antibiotiká.

Dôležité by bolo tiež podporiť probiotickú suplementáciu prebiotikami. Prebiotiká sú vlastne vlákniny, ktorými sa baktérie živia. Je teda potrebné nielen ich doplniť, ale je mimoriadne dôležité doplniť aj živiny, ktoré potrebujú na prežitie. Now Foods Prebiotic Bifido Boost™ - Prebiotický prášok je ideálnou voľbou na doplnenie prebiotickej vlákniny.